Jdi na obsah Jdi na menu
 


...Môj život...

27. 9. 2008

Hmmmmm.........totalne som sa scvvokla.

Že prečo?Dala som sa na básničky.To vás pozabíja, že mám pravdu xD.A ke´d sa tak vlastne dívam na prvu vetu, swokla som sa už dávnejšie.A ktomu som pred troma tyždnami zomrela.Teraz som si na to spomenula.Ani neviem kde a za akych okolnosti, ale pamätam si, jak som skočila na tata a pôovedla som mu že som pred hodinou skapla....Fakt neviem koly čomu...........

No to je jedno.Teraz k tomu citovému výlevu.Je to dooosť pesimistické....A čudné, lebo je to predsa len moja prva basnička a taaak.....Vlastne som to napisala už davno, ešte pred minulymi Vianocami (Ja chcem aby boli Vianoceeee........smrrrk....), ale teraz som sa začala hrabať v priečinkoch a upravila som to.Koniec teda.

Čo sa poviedok  týka, idem fakt písať, lebo si uvedomujem, že som preskočila termín xD.

Tak si to plasím prečítajte a zhodnotťe...................

 

..Môj život...


Je smutný príbeh


Neskončí sa kým ho neskončím


...Pripomína maratónový beh


v ktorom žiadnu prekážku nemôžem preskočiť



...Môj život...


Aj keď sú prekážky, nemám silu ho ukončiť


Aj keď ma svedomie prenasleduje na každom kroku...


Aj keď moje temné spomienky preťažujú tú niť...


...moju niť nádeje...


to všetko ma unavuje a núti prejsť prekážku zboku.




..Môj život...


kráčam v ňom dlhú a namáhavú cestu


na ktorej neviem nájsť útechu...


Aby som sa zachránila potrebujem záchrannú vestu


no ja ju nemám nedokážem ju nájsť v žiadnom cechu




...Môj život...


Snáď ešte nekončí veď nevidím na koniec!


Ale sily ma naozaj opúšťajú a nádej tiež...


na moje oči padá temnota a podlamujú sa mi kolená...


A umieram smutná lebo táto cesta ostáva nedokončená.




...Môj život...


Je už dávno preč a ja stále premýšlam


pred poslednou Bránou.


Aký mal zmysel a prečo mi ho Osud vzal.


Prečo ma nútil zostať samou.




...Môj život...


Áno ten jediný, niekde vo mne stále žije.


Áno, to temno, smútku pohár plný.


Nie, už sa viac v mojom vnútry neskryje!


Nech sa rozpadne na prach, nech ho zmetú vlny...




...Môj život...


Našla som si miesto neho niečo lepšie,


ó áno, život mi je cudzí.


Teraz cítim pokoj a prvý raz štaštie.


...Brány Nebeské sa otvorili.


Horror, že?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ahojjj

(S.A.M., 16. 10. 2008 13:19)

krásna básnička...škoda že taká smutná ale inak suprová :-))

ahoj

(Gabrielle, 5. 10. 2008 18:30)

krásna basnicka, ja ich veľmi nečítam, ale táto sa mi páci, je taká smutná... ale velmi pekná...

;)

(Procela, 3. 10. 2008 16:18)

jasnačka rada spriatelím :) ... som rada že navštevuješ moju stránku ...
Inak teraz skôr fungujem na procelas.blog.cz ... ale aj hlavnú stránku trochu obnovým ;) len treba mi trohcu času

zabudla som

(romuska (romuska-marauders.blog.cz), 3. 10. 2008 11:46)

čo chceš na diplom???

ahojky:)

(romuska, 3. 10. 2008 11:11)

pekne napísané, aj keď ten dej je dooosť pesimistický

a spriatelím sa veľmi rada:D

kapitola

(nezvestna, 2. 10. 2008 11:38)

no mám tam novú kapitolu tak že ak chceš prečítaj si (nie je to tá čo si čítala )

hmmm

(lenussqa, 28. 9. 2008 19:18)

waaaw....zaujimave...no take depresivne (ku tebe sa mi to nehodi XD)...ale inac si to napisala fakt dobre...by som nepovedala ze je to prva basnicka :D