Jdi na obsah Jdi na menu
 


4.Problémy a riešenia 1/2

13. 9. 2008

ObrazekMuhahahaaaaaa......I´m best!

Alebo vlastne nie.Ale na vašom mieste by som bola celá happy, lebo ja osobne som lenivááááááááááááá a takto pridať kapču....To je jeden z rekordov.A k tomu, malá časť som zošikmená (čo ma naštvalo).

Tak čítame, ne?

 

 

„Kde má vlastne Dumbledore pracovňu?“ spýtala sa Lily a každú chvílu kukala na Alicine hodinky, aby neprešvihli večierku.

 

„Zistíme,“ odpovedala ako vždy neurčito Alice. „Čo tak spýtať sa Pottera?“ povedala provokantne, no s Lily ani nemyklo.Vlastne iba trochu.

 

„Nepripadá do úvahy.Pred hodinou som mu dala značne najavo, že je posledný exemplár človeka vzpriameného.“ vrátila jej to Lily.No Alice sa zamračila.

 

„Héééj!To ja som nazvala Blacka homo erectusom, tak neopakuj.“

 

„Dobre, tak Potter je australopitekus, stačí?Vlastne.....“ zamyslela sa Lily : „....sa ten výraz naňho celkom hodí.Veď sa pozri, na tú jeho chôdzu.Akoby polovičku života liezol po stromoch, nie?“ otočila sa k Alice s otázkou v očiach.

 

„Eee....Podľa mňa Potter chodí ako model,“ priznala sa Alice, ale keď sa pozrela Lily do tváre, musela stíchnuť, lebo jej pohľad bol schopný vraždiť. „Poďme sa teda spýtať na tú pracovňu.“ snažila si to vyžehliť.

 

„Okey.Odchitíme prvého normálneho človeka, ktorý by nám to oznámil bez zbitočných rečí,“ vyhlásila Lily a otvorila obrovská vratá, ktoré boli vchodom do hradu.

 

Alice prikývla a spolu s Lily začali snoriť po chodbe.

 

Decká boli všade.Behali od skupinky k skupinke, vymieňali si novinky a smiali sa na plné kolo.Naplno využívali posledné okamihy pred večierkou, čo Lily fakt nechápala.Veď zajtra ráno vstanú a môžu si kecať do aleluja.Samozrejme, bola tu možnosť, že sa počas noci vyplní apokalypsa, ale bolo by absurdné, keby sa na ten rachot nezobudili, nezbehli na prízemie a nekecali o tom do posledného súdu.

 

Lily a Alice prechádzali pomedzi skupinky a obzerali sa, že sa im skoro hlavy odšróbovali od zvišku tela.A vtedy zbadali najzelenešieho človeka na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej – profesorku Sproutovú.

 

„Pani profesorkááá!“ zaspievala Lily cez vravu hovorov nie až tak veselo.Žena v stredných vekoch sa na ňu otočila a počkala kým ju Lily s Alice v tesnom závese nedobehli.

 

„Dobrý večer, slečna Johnsonová, Evansová,“ usmiala sa na nich, hlavne na Alice.Alice herbológia šla od začiatku jej pobytu na Rokforte,čím si získala profesorkinu náklonnosť.

 

„Dobrý,“ zaškerila sa Alice a chopila sa hlavného slova.

 

„Dobrý,“ zamumlala Lily a usmiala sa na profesorku.

 

„Prišli sme....“začala Alice, no potom sa vetu rozhodla zmeniť: „Neviete, kde by sme našli riaditeľňu?“ zaškerila sa.Lily za jej chrbtom prevrátila oči.

 

„Hmmmmmmm...“ zamyslela sa profesorka, v úmysle im čo najlepšie vysvetliť cestu Rokfortským bludiskom: „ Pôjdete na šieste poschodie a odtiaľ rovno, rovno, a rovno.Na každej odbočke.Potom doprava, doprava, a doľava.ešte prejdete chodbou Imricha Gramatikobijcu a ste tam.“

 

Lily sa tvarila, akoby jej profesorka povedala, že musí zajtra zabiť Toho-koho-netreba-menovať, ale Alice prikývla, poďakovala sa, chitila Lily a ruku a vliekla ju k schodisku.

 

„Sa scvokla?Takto nám to vysletliť?“ vypľula zo seba Lily, keď ju Alice viedla ďalej.

 

„Nescvokla, tolen ty máš obmedzenú schopnosť chápať,“ cedila Alice ako špagety (mňaaaam xD) slová cez zuby.

 

Lily sa zarazila nad Alicinou drzosťou (na čo nebola zviknutá), ale zobrala to ako podráždenosť kvôli informácií o jej rande s Blackom.Ohromene sledovala, ako Alice odbočuje tam, kde profesorka rozprávala a perfektne si to pamätá.

 

Ani sa nenazdala a už stáli pred kamennou príšerou.Alice sa zamračila.

 

„Tu niekde by to malo byť,“ mrmlala si popod nos.

 

„A je to tu!“ mužský hlas, ktorý Lily a Alice pravidelne počúvali počas hostín a iných slávností, sa šíril s chodby vpravo.

 

Ako vie, že ideme za ním?prekvapila sa Lily.

 

Lebo neni sprostý.A - prepáč, je to otrepané, ale pravdivé – ty si sprostá, takže si ani nedokážeš predstaviť aké je to mať vyššie IQ.

 

Nezabúdaj, že si to ty, kto môže za moju slabomyseľnosť. odsekla Lily.

 

Mozog ju odignoroval.Lily sa výťazoslávne usmiala na bieleho Dumbledora pred ňou.Aspoň raz si Mozog priznal chybu.

 

Takže ste sa chceli porozprávať, že?“ opetoval Lily vyťazný úsmev a Alice normálny.Lily pochybovala, že ona je tu cvok.

 

„Áno,“ usmiala sa Lily, no keď si uvedomila, prečo za riaditelom vlastne došli, z tváre sa jej vytratil usmev a podvedome sa striasla.

 

„Tak poďte ďalej,“ ukázal na príšeru a zamrmlal : „Figaro sladká vášeň,“ vtom príšerka oskročila a odhalila dovtedy záhadný vchod do riaditeľovej pracovne.

 

Lily s Alice vyklusali po schodíkoch za riadiťeľom do kruhovej miestnosti prepchanej prístrojčekmi.Lily to ohromilo.A nepochibne aj Alice.Po stenách chrapotali portréty a každú minútu aspoň jeden nadvihol viečko, aby zistil, čo sa deje.

 

„My sme vám chceli povedať,“ nadýchla sa Lily, keď sa spolu s Alice usadili do minikresielok, „že....neviete ako prerušiť neporušiteľnú prísahu?“

 

Dumbledore sa usmial a Alice sa po Lilynom boku mykla. „Odpoveď je v samom názve.Je neporušiteľná.“

 

Lily mala pocit, že sa rozplače. „Ale..musí niečo existovať, viete....“

 

„Ako vás to napadlo, slečna Evansová?“skočil jej do reči profesor.Alice čušala ako pena a slebovala vyvíjajúci sa dialóg.

 

„Viete....Ide o to, čo som porušila školský poriadok,“ pozrela sa na Dumbledora.Ten sa odobrujúco usmial, „tesne pred tým som zložila tú prísahu.“

 

„Ale to je vážne, slečna Evansová.“ zamračil sa riaditeľ najpopulárnejšej čarodejníckej školy na svete. „čoho sa týkala tá prísaha?“ vážne sa pozrel na Lily spod dvoch polmesiacov.Lily pri tom pohľade mala pocit, akoby sa pozeral cez ňu.

 

Tak mu to povedala všetko.Alice po jej poku sedela ako obžalovaný väzeň.

 

Dúfam, že si uvedomujete vážnosť situácie.“ozval sa Dumbledore. „Budem to študovať, slečna Evansová, nechceme, aby ste nám tu odkvicla.A aj vy sa snažte.“

 

Lily pri tej predstave obydvoch vecí skoro naplo.

 

Teraz môžete ísť.Myslím, že si trest budete odpracovávať aj po večierke.“ povedal a ukázal na dvere, ktoré sa otvorili dokorán a dievčatá cez ne bezslova prešli.

 

„Ty vole.Buď ráda, že ťa nesfukol, ale ti chce pomôcť.“ poťľapkala ju po chrbte Alice.

 

„Uhm,“ prikývla Lily.Ale čo keď sa Dumbledorovy nepodarí na niečo prísť?

 

 

„Lily vstávaj!!!!!“ bliakala Alice ako nikdy a mlátila svoju kamarátku vankúšom.

 

„Nieeeee....prosím, zabíjaš ma!“ mrmlala plačlivo Lily a vytrhla Alice vankúš.Neznášala vstávanie.Dnes predsa len vstala neskoro (k tomu sa ešte dostanem), ale s porovnaním vstávania v Krídle to bol ohromný rozdiel.

 

„Vstávaj, za 15 minút máme transfiguráciu!“nedala sa Alice a začala veľký boj s Lilynou perinou, ktoršj sa Lily nie a nie vzdať.

 

„Nechaj ma!“

 

„Figu borovú!Netvár sa a vstaň, lebo použijem starú mokrú overenú metódu!“jačala Alice a pustila perinu, o ktorú sa s Lily pretahovali.Lily spolu s perinou spadla z postele.

 

„Moja!“ pritúlila si ju k telu, keď v tom priskočila Alice s prútikom v ruke a úsmevom na tváry.

 

„Muhahaaaaa....“ chechtala sa v prinízko položenej tónine na jej jemný hlások a vypustila na Lily ohromný prúd vody.Jej únava bola v háji .

 

„Ááááááááááááá......Hilfeeeeee...!“ vrieskala a z úst prskala vodu, ktorú Alice nechcela zastaviť.

 

„A si hore,“ konštatovala Alice a spokojne presmerovala prúd.

 

„Si cvok?“ zarevala Lily miesto dobrého rána a bežala do kúpelne.

 

„To sme potom dve,“ zaškerila sa Alice a dívala sa, ako si Lily suší vlasy..Vizerala , že ju dnes nevyvedie s akej-takej nálady. „Tak poď,“ zdvihla Lilynu tašku a došla do kúpeľne, kde sa Lily ešte stále starala o svoj zovňajšok.

 

„Čuš,“ odsekla Lily a narýchlo si malovala oči.

 

„Poď,“ zopakovala Alice rezolútne.

 

„Idem,“ povedala po minúte Lily a vyšla z kúpeľne aspoň taká, aby sa na ňu dalo pozerať (tak sa zhodnotila).

 

Alice pretočila očami (čo povetšinou robila Lily), podala jej tašku a rozšprintovala sa zo spálne na transfiguráciu.Lily ju mlčky nasledovala a na chvíľku zastonala, že sa jej pokazia vlasy.Vtedy sa jej vybavilo, že má omnoho vätšie promlémy, ako vlasy a dobehla za Alice až k učebni bez jedinej zastávky (čo jej dalo pekelne zabrať).

 

„Uff,“ vydralo sa s Lily a Alice prikývla, snažiac sa chitiť dych.Už aj tak meškali.

 

Skvelý ziačiatok zafrflala Lily v duchu.

 

Krásne si to vystihla. Zazíval jej Mozog niekde v hlave.

 

Alice otvorila dvere a ich dvojčlenný smútočný pochod vpochodoval bez pozdravu do triedy.Profesorke McGonnagalovej sa na tvári vytvorila malá vráska a odignorovala ich ´veľkolepý´ vstup.

 

Usadili sa snažili sa dávať pozor a zistiť čo profesorka pred ich príchodom rozprávala.Zvišok triedy na nich ohromene čumel.Dve biflošky najprv urobia na škole miš-maš a potom prídu na hodinu najprísnejšej učiteľky na škole neskoro.Komu by to nebolo čudné?Mňe určite.

 

O päť minút Alice Lily drgla a posunula jej akýsi papierik.Lily podráždene sykla, ale sklapla, keď sa pozrela na papierik.Alice tam tlačeným zakrpateným písnom natlačila:

 

Zajtra idem s Blackom do Rokwillu.

 

Lily švihla pohľadom na čiernovlsého Siriusa Blacka, ktorý sedel o dve ľavice dalej.Skladal z potrhaných kúskov pergamenu papierové lodičky a zo srandy ich začarovával, aby mu plávali okolo členkov.

 

Zahryzla do pery a pozrela sa pre zmenu na Alice.Profesorka jej totálne vyfučala z hlavy.Jej kamoške zasa nie.Čumela na vedúcu ich fakulty ako na zjavenie.

 

Lily sa zasa zadívala na papierik.Veľmi dobre vedela, čo Alice chce.Chce vedieť, či jej pomôže prežiť to osudné popoludnie.A tak miesto No a? načmárala to, čo Alice chcela počuť.

 

Čo s tým spravíme?

 

Lily schovala brko pod lavicu a papierik posunula Alice, bez toho, aby sa na ňu pozrela.Alice jej ho hneď vychmatla a sústredila na naň.Lily sa zatiaľ snažila zistiť o čom profesorka rozprávala vtedy, keď bola inde.Veľmi jej to nešlo, lebo musela súperiť s pokušením sa pozrieť, čo Alice píše a prečítať si to.

 

Našťastie nemusela dlho čakať, lebo Alice mala pravdepodobne odpoveď pripravenú.

 

Predsa tam pôjdeš so mou.

 

Lily ohromene čumela na zdrap papiera a potom asa prekvapene pozrela na Alice, akoby jej chcela telepaticky vmiesiť do hlavy prvé čo ju napadlo.

 

Čo.....? pomyslela s, keď vtom....

 

„Slečna Evansová, mohli by ste mi zopakovať to, čo som práve povedala?“ Profesorka McGonnagalová stála pred jej lavicou.

 

Eh, no........“ koktala Lily a zmetene sa pozrela na Alice ktorá jej pohľad opätovala a pokrčila ramenami.

 

„No?“

 

„Nooooooooo.....“ získavala čas Lily, ale všetka pomoc bola ďaleko.Tak sa chitila poslednej slamky.

 

Mozoček, Mozoček, poraď mi niečo!

 

Lilynka, miláčik a to zas prečo?

 

Lily naštvane zabodla pohľad do lavice a zamračila sa.

 

Zradca!

 

Strať sa!

 

Prosím....

 

Žiadny rým ma nenapadá!To si nemohla povedať niečo, končiace na inú slabiku?nadurdil sa Mozog a chel prerušiť spojenie, no Lily mu do toho rozhorčene skočila.

 

To ma akože klamú uši, lebo počujem,že Mozog Einsteinovského pôvodu, nevie násť rým? posmievala sa, no pekne to v nej vrelo.

 

Uši:My ťa neklameme......

 

Bože!To akože môžem viesť dialógy s každou časťou svojho tela?

 

Mozog a Uši:Jo.

 

O.K.!Uši, pozdravte Nos a Oči.Mozog, pozdrav Srdce.

 

Nos a Oči: A prečo to neurobíš ty osobne?

 

Mozog:Čo ma máš za sluhu?Figu pozdravím! Pozdrav si sama!

 

HILFEEEEEEEEEE!!!!!!

 

„No tak, Evansová, čo je to s vami?“profesorka Lily zamávala pred očami, no tie boli práve zaujaté zhromaždením vnútorných orgánov, tak nereagovali.

 

„POZDRAVUJEM!“zarevala Lily nahlas, aj keď to chcela urobiť v duchu.Všetci žiaci siedmeho ročníka až nadskočili a čumeli na ňu jak na blázna.

 

Mozog, Uši, Nos, Oči: Ďakujeme.

 

Srdce: Dik.

 

Profesorka sa zamračila. „Ale to ste mali urobiť už na začiatku hodiny – pozdraviť nás.“

 

Lily sa spametala a rýchlo a poobzerala po tiede.Neexistovala tvár ktorá by sa na ňu nepozerala.Lily znova zabodla pohľad do lavice a začala pripomínať chilli papričku.

 

Naštastie v tom okamihu zazvonilo a žiaci sa rýchlo uvedomili a začali sa baliť.No profesorka sa ani nepohla.

 

„Čo to malo znamenať, slečna Evansová?“ mračila sa na ňu.Alice sa tvárila, že neexistuje.

 

Lily zasa zamrnkala svoje:

 

„Mám právo na prestávku.“ (pozn.aut.:teraz NáM už nebudú brať z prestávky.Muhaha.....)Nato schitila tašku a Alice, a zdrhala profesorke spod frňák.

 

„Ty si sa tam nejak zasekla, čo?“ rozrehotala sa Alice na plné kolo, keď už boli dostatočne ďaleko od učebne transfigurácie.

 

„Menšie stretko mojich vnútorností,“ priznala sa Lily, načo sa Alice znovu rozosmiala.

 

„Čo teda spravíme zo zajtrajškom?“spýtala sa, keď ukludnila hormóny.

 

Lily prebehla očami po preplnenej chodbe, na ktorej sa aktuálne nachádzali a pokrútila hlavou. „Tu nie,“ vytiahla si rozvrh a keď zistila, že teraz majú volno, spokojne si vydýchla a odtiahla Alice do dievčenských spální (chvíľku to trvalo xD).

 

Keď sa obidve zvalili na postele, Alice otočila hlavu k Lily. „Tak?Sľúbila si, že tam pôjdeš so mnou.“

 

Lily vyvalila oči.“Kedy?“

 

„Včera, u Hagrida,“ povedala Alice rozrušene.

 

Lily zavzdychala. „Ale ja neviem ako sa tam dostať.“

 

Na to sa Alice zaškerila.“Ale vieeeš,“ a pred nos jej strčila porkvaný pergamen.Lily jej ho vyšklbla.

 

Vtom jej ovisla sánka.Alicin úsmev sa zvätšoval zo sekundy na sekundu. „Tak som si povedala, že by sa nám to mohlo hodiť.“

 

„ A-ale veď ja som tie tepláky vyprášila....“začala Lily, ale Alice jej skočila do reči.

 

„A ja som povätšinu vecí pozdvíhala.“ usmievala sa.

 

„To je faaaaakt pecka,“ usmievala sa Lily na zoznam tajných chodieb Rokfortu.

 

„A?“

 

„A zajtra ťa na to rande prichistám a postrážim ti panenstvo.“

 

Alice zbledla. „Ty myslíš, že....“

 

„Ani nápad!“ rozosmiala sa Lily a hodila po vystrašenej Alice vankúš.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hehehehe

(romuska, 29. 9. 2008 18:12)

tak to bolo úplne.....super:DDD ja z toho nemôžem:) tá konverzácia s jej vnútornosťami to bola bomba:D teším sa na pokračko:)

spriateľko

(S.A.M., 14. 9. 2008 15:39)

a nechceš sa spriateliť?

hehe

(passia, 13. 9. 2008 23:53)

stara mokra overena metoda bola, podla mna najlepsia... inak po kom ma nevile tu zabudlivost, ked alice si tak dobre zapamatala tu cestu hmm

waw

(S.A.M., 13. 9. 2008 20:36)

superná kapča...Uši:My ťa neklameme...natom som sa tak nasmiala a nielen na tom ten koniec a pozdravujem no ja s toho ešte stále nemôžem :))