Jdi na obsah Jdi na menu
 


3.Ten život nieje fér.Naozaj. 2/2

5. 9. 2008

ObrazekAaaaaach jáááááj.........Tak a mám to tu.Priznávam, som totalny flákač a všetko, čo k tomu patrí.Ale to by som potom nebola ja, nie xD????

Tak si tu kapču užite xD.

 

 

 

 

 

 

 

Ešte dva dni Lily a Alice trčali pod Krídlom. Lily pre nie a nie klesajúcu teplotu a psychickú rovnováhu, a Alice pre ruku. Dva dni Nemocničné Krídlo sužovala mĺkva nálada a plač, ktorý sa spustil z ničoho nič.No vlastne...ten plač nebol až tak bezdôvodný.

 

Posledný deň, -podvečer- Lily sedela na posteli, na ktorú si konečne začala zvykať a ohromene čítala dlhý pergamen. Presnejšie zoznam jej trestov.

 

„Teraz by sa ti to rande s Potterom zišlo, že?“ pípla Alice a asi po stý raz podržala svoj zoznam proti svetlu.

 

„Čože?“ vyvalila oči Lily a odtrhla pohľad od skrúteného pergamenu. Teraz pre zmenu nechápavo civela na Alice.

 

Alice previnilo zaškúlila na svoje prsty (už zlozvyk). Od toho, ako Lily povedala o prísahe sa už o tom nerozprávali. Alice by sa aj rozprávala, ale Lily, keď zistila, čo za tému sa snaží Alice nahodiť, schovala si hlavu pod vankúš.

 

„No....veď vieš....keď sa buchneš do Pottera....tak nemusíš....“preglgla.

 

„Ak myslíš, že s ním niekam pôjdem, tak si na obrovskom omyle.“schladila Lily Alice chladne.

 

„Ale potom....“začala Alice.

 

„....Potom vypustím dušu, hej.“povedala Lily hlasom, ktorý dosahoval mínus 50 stupňov Celzia. Alice však postrehla, že sa jej hlas zatriasol, aj keď sa to snažila ovládať.

 

„A ty to necháš len tak?“ naštvala sa tentoraz Alice. „Ty si proste vyčkáš mesiac a potom jednoducho skapeš?“

 

„M-m-m-mesiac?“ vykoktala sa zhrozene Lily. Už prestala predstierať chlad.

 

„Áno mesiac.“potvrdila Alice stále s hnevom v hlase. „Si moja najlepšia kamoška Lulu a ja ťa nenechám odkvicnúť!“ povedala Alice rozhodne. Hnev v jej hlase jemne poľavil, ale neustúpil.

 

Lily sa úprimne usmiala a ani nevedela ako a už pevne objímala Alice. „Si super kamoška, vieš o tom?“

 

„Viem,“zaškerila sa Alice niekde medzi Lilynými vlasmi. „Tak, čo s tým urobíme?“spýtala sa, keď sa Lily od nej nachádzala už v predpísanej vzdialenosti.

 

„Neviem, ale na niečo určite prídeme. Ale s Potterom nikam nepôjdem, to si zapíš za uši.“povedala Lily tak veselo, ako sa v tejto chvíli dalo.

 

„Ach, tá tvoja hrdosť...“zavzdychala Alice.

 

„Ako prosím?“zadívala sa Lily na Alice trochu dotknuto a naštvane, bez úsmevu na tvári. „Buď rada, že nežijeme v stredoveku, to by som ťa už dala popraviť.“A dala jej priateľský pohlavok.

 

Alice sa znova zaškerila. „Tak to som ra....“

 

„Dievčatá, čo tu ešte robíte?Nech už ste vonku!“ vtrhla do miestnstnosti Madam Pomfreyová ako tornádo cez zadné dvere.

„Prečo?“vykĺzlo z Lily skôr, ako tomu stihla zabrániť.

 

Madam Pomfreyová sa sama pre seba zasmiala. „Že prečo? Lebo vonku môžu čakať aj iní zranení študenti ako vy! Potrebujú postele!“vysvetlila im.

 

„Ale veď je tu kopec postelí.“poobzerala sa okolo seba Lily.

 

„Prázdnych postelí.“ doplnila ju Alice.

 

„Nooo....“Poppy sa tiež poobzerala „Ale aj tak už choďte! Zmeškáte raňajky.“ snažila sa zakryť svoju chybičku neoblomnosťou.

 

 

 

„Že vraj zmeškáme raňajky. Tá nemá pojem o čase, či čo.Veď bude večera...“frflala Lily, keď za sebou a Alice zatvorila dvere Krídla.

 

„Svätá pravda,“prikývla tupo Alice.

 

Chvíľku len tak kráčali a zišli po točitom schodisku na 2. poschodie, okolo portrétu nízkeho negramotného klauna, ktorý Lily a Alice zakýval.Mal z nepochopiteľných dôvodov dvojicu tichých dievčat rád. Lily a Alice sa na neho automaticky usmiali a prešli po chodbe, míňajúc brnenia, ozbrojené oštepmi (keď na chodbe bolo menej ako 5 študentov, zvykli svoje osobné spory riešiťdrasticky, študenti už mali skúsenosti a po chodbách chodili vo vetších hlúčikoch).

 

Keď sa dostali na schodisko, Alice na Lilyno prekvapenie stlačila kľučku najbližších dverí..

 

„Záchod.......“povedala trochu previnile a Lily prevrátila oči v stĺp. „Potom ťa doženiem!“ zakričala na Lily ktorú už schody viezli na prízemie.

 

Lily cez vstupnú halu prešla rýchlým krokom a so sklonenou hlavou – netúžila po tom, aby ju niekto spoznal a zastavil. Vedela, že sa zbytočne namáha, veď nie každý má jej farbu vlasov. No počula, že Jakie Poppiesová si dala prefarbiť vlasy na červeno, tak spoliehala na to.

 

V sieni si sadla na úplný koniec stola a naložila si tucet lievancov. Ako vždy, - ale bez zvyčajného zápalu – začala uzatvárať stávky.

 

Stavím sa, že nezješ ani polku. Ozval sa Mozog spupne.

 

A ja sa stavím, že zjem polku a jeden lievanec. Rozhodne sa zamračila na lievance, akoby ich vyzývala, nech prídu bližšie a je po nich.

 

Óhó, máš vysoké ciele, slečinka! Chechtal sa jej Mozog v mozgovni.

 

Lily mala 100 chutí si roztrieskať hlavu o múr a tak Mozog potrestať.Veď aj mala za čo.

 

Brzdi a sleduj. Zahlásila Lily sucho a kusnutím prizabila najbližší lievanec.

 

Lily si popri jedle vybrala z tašky pergamen a brko (tašku jej do Krídla doniesla Jessie so Simone , ktoré boli Lilyne a Alicine jediné pravé kamarátky a bolo im ich naozaj a úprimne ľúto.).Nevedela robiť jednu vec, bez toho, aby robila druhú. Pokladala to za strácanie času (na ktorý posledné dni výdatne nadavala).

 

Odhryzla si zo šiesteho lievanca ( Dokelu!!! neodpustil si Mozog.) a začala nadpis:

 

 

!!!!!!!!!!!!!!! PRÍLEŽITOSTNE ZAVRAŽDIŤ !!!!!!!!!!!!!!!!

 

Nežiadúceho č. 1 (Potter)

 

F. Longbottoma

 

Nežiadúceho č. 2 (Black)

 

A. Filcha

 

 

Chvíľku polemizovala nd myšlienkou tam pridať McGonnagalovú a P. Norrisovú, no usúdila, že zabiť McGonnagalovú by znamenalo, vyradiť z rozvrhu transfiguráciu (t.j. Lilyn 5. naj predmet).Keby zase zabila Norrisovú, netrebalo by zabíjať Filcha, lebo (ako si bol každý študent Rokfortu vedomý) obidve osoby boli na sebe životne závislé.Lily škodoradostne zasvietili oči, keď sa pozastavila nad skutočnosťou, ktorú jej osud strčil pod nos.

 

Načo nahánať s m. pílou Filcha, keď postačí proste zabiť mačku a je mŕtvy aj on?

 

No pre istotu (a vlastnú pamäť), k menu A. Filch dopísla alebo P. Norrisová. Ešte nadpis vyzdobila smrťkami a ceduľkou 3:15 zomrieš a zoznam jej nepriateľov bol hotový.

 

„ Čaw Evansová,“ ozvalo sa spoza jej chrbta a Lily skoro šľak trafil.

 

Za ňou stál Nežiadúci č. 1 s lievancom v papuli.

 

„To je zoznam tvojich lások?“ uškŕnal sa a prehlton lievanec.Z Lilynho taniera si vzal daľší.

 

„Eh...Niečo také...“odvetila Lily vyhýbavo a schitila pergamen s úmyslom ho napchať do tašky a vypadnuť zo Siene.No Potter jej ho so samoľúbim úsmevom vytrhol a strčil si ho pod nos.Len čo jeho okuliarmi orámované oči spočinuli na písmenkách, samoľúbi úsmev mu zmizol s tváre a vyditeľne zbledol.našťastie sa stihol spametať a zmeniť tému.

 

„Je pravda, že si spravila ten ohňostroj?“ spýtal sa a snažil sa tváriť maximálne prítažlivo, no bez tej farby mu to akosi nešlo.

 

V tom okamihu ako sa to spýtal, Lily nemala chuť čakať na najbližšiu príležitosť vraždy.Jediné, na čo mala chuť, bolo, ho prepichnúť príborovým nožíkom teraz a hneď.

 

Potter pravdepodobne vyčítal predzvesť vraždy z Lilyným očí, alebo si niečo zobral z hodín veštenia s Trelawneyovou , lebo rýchlo dodal :

 

„Vieš, každý o tom hovorí....“

 

Lily nechcela viac počuť.Vytrhla mu pergamen, ktorý stále zvieral v ruke a spolu s ním (a taškou) trielila zo Siene.

 

Jej nervový stav sa nachádzal na vrchole paniky.Kam má ísť?Kam má ísť?

 

Mozog?

 

*Chrocht* ?

 

Si nechutný...

 

Len to si chcela?

 

Nie...Kam mám ísť, do spální?

 

Mozog nie celkom pochopil Lilynu otázku, no odpovedal zvyčajným štýlom, ktorým Lily vždy iritoval:

 

A aby po tebe všeci pokrikovali?To radšej skoč z Astromonickej alebo predávkuj liekmi ( poznamka autora: to sa tyka kamošky kiki....ešte jeden liek a bolo by po nej..............) na spanie.

 

A čo tá Astromónka?

 

To bol vtip.

 

Lily zastala v Stupnej Hale a bleskovo skočila za Veľkú Zlatú Sochu, ktorá sa čvachtala vo večernom slnku.

 

Tak kam mám teda ísť? spýtala sa podráždene.

 

Môžeš ostať aj tu, je to tu celkom pohodlné....

 

Zabudni! Lily sa opovržlivo zahľadela na podlahu.

 

O.K. Tak choď k Hagridovy.

 

K Hagridovy?

 

Hej. Trojmetrový, vlasatý, nevie čo je žiletka....

 

Sklapni a neurážaj ho!!! naštvala sa Lily.

 

Veď už držím hubu aj krok...Len som chcel, aby si na to prišla sama.

 

Lily si znechutene odpchkala nad svojím alter egom a vyšprimtovala po schodoch k obrazu, ktorého skratka viedla do Veže z hodinami a odtiaľ bežala ku Kamennému kruhu.Zastala za jedným obrím šutrom. Popri tom nadávala na svoju slabú kondičku, akoby jej zato platili.

 

Vtom začula nechutný hlas.A, je mi ľúto, Potter to nebol.

 

„Hej, Liliann, čo tak funíš?“

 

Lily neznášala, keď ju volali „Liliann“ pretože:

 

Za 1. Sa tak vôbec nevolala.

 

Za 2. Každý si myslel, že sa tak volá.

 

Za 3. Strašne jej to liezlo na nervy.

 

„Bežala som a asi v tom aj budem pokračovať!“ vyhlásila a chcela sa rozbehnúť z kopca k tekvicovému záhonu, no slizolinčanky ju odklúčili bez toho, aby sa jej dotkli ( Hrdé čistokrvné zmije....... vyprskol Mozog nečakane).

 

„Aleee, ty nemáš rada našu spoločnosť, Liliann?“ spýtala sa provokantne Bella Blacková.Lily mala v tom okamihu chut, si na chrbát nacapiť – rovnako ako Simone -, ceduľku s nápisom : NENÁVIDÍM BALLATRIX BLACKOVÚ!!!, už len preto, že tá krava pila čaj so zdvihnutým malíčkom.

 

„Správne, máš úplnú pravdu a vďaka, že si to povedala za mňa.Som alergická na tvoju spoločnosť!“ odvrkla Lily a prerazila si cestu pomedzi Belline spoločníčky, ktoré zhnusene odskočili, len čo sa ich dotkla.

 

„Myslíš, že si v našich očiach niečo viac, len preto, že si konečne porušila školský poriadok?“zarevala Bellatrix a vypálila za ňou niekoľko kliadob, no Lily nahodila raketový pohon a už bola len pár metrov od Hagridovej chalupy.

 

„Hagrid, otvor!Otvor, otvor, otvor!!!“

 

„Čekuj chvíľku, čo ťa z kože dzerú?“

 

„Otvor, otvor, otvor!!!“

 

„Šak už idem...“Dvere sa rozleteli a v nich stál Hagrid – taký akého si ho Lily pamätala.Rovnako vlasatý, rovnako obrovský ako minulý rok. „Čo tak jačíš?“

 

„Prepáč, Hagrid, šlo mi o krk.“ vydýchla si Lily, keď za sebou zatresla dvere. „Aké si mal prázdniny?“ spýtala sa a s Hagridovou pomocou sa vyštverala na stoličku

 

Nevedela sa nepozastaviť nad Bellinou poslednou vetou.Tsss....Po tom už len túžila.Byť v jej očiach niečo viac.

 

„Prázdniny??Hmm??Veď viéš...Štrašna nuda, keď tu nejste vy, študáci.“zamrmlal odpoveď Hagrid. „A ako si prázdňovala ty?“

 

Eh....žijem....“zhrnula to Lily a živo sa jej vybavil kaktus v posteli – darček na meniny od Petúnie.

 

Vtom si uvedomila, aké je to zvláštne, sedieť s Hagridom pri čaji a vyhlasovať, že prežila dva mesiace prázdnin a k tomu sa nedožije ani polovičky novembra.Pri tej predstave sa jej zmocnili zmiešané pocity – mala chuť plakať, kričať a vracať zároveň, čo bolo za daných okolností nemožné.

 

„Hagrid, no.....Ja....chcela by.....chcela som ti....ti niečo povedať....“ mlela Lily pomaly s pocitom, akoby mala miesto srdca obrovský kus žuly (pre nechápavcov: brutálne ju bolelo srdce, ak sa mám vyjadriť presne).

 

„No rečuj, Lil, rečuj.“ povedal Hagrid bezstarostne a uprel na ňu pozorné oči.

 

„No.....vieš....“ keď sa pozrela do Hagridových úprimných očí, pochybovala, že to zo seba niekedy dostane.

 

„Ja umriem!“ ale dostala.

 

„Lily, z hentakých vecí sa nem-má robiť sranda!“ karhal ju Hagrid trochu zaskočene.

 

„O.K., ak si myslíš, že sranda je vážne slovo, tak srandujem!“zavyla Lily ako zranený hroch a taká aká bola, sa na obrej stoličke psychicky zrútila.

 

„No, tak Lily, šak to bude v pohode...“Hagrid bol hneď pri nej a spolu s ním aj podnos s kamennými koláčikmi a šokovaným hlasom sa ju snažil upokojiť.

 

Nastalo otrasné ticho, ktoré rušili iba Lilyne vzlyky a Hagridove: „ Pšššt...to sa spravý....Lil, no tak to bude fajne, jak rečoval moj fotrík....“

 

Vlastne keď nad tým tak premýšlam, ticho to jednoznačne nebolo.Osobne, opísať tento okamžik, nieje práve naj nápad.

 

„ Lu, ako to vlastne myslíš?“

 

„Ako čo myslím?“ zatrúbila Lily do vreckovky, tak ako povätšinou, trúbieva Hagrid.

 

„Jako to myslíš, že zomrieš?“

 

Lily si utrela oči vreckovkou a kukla sa Hagridovy do tváre. „Počul si o tom ohňostroji?“

 

„Jo.“ uškrnul sa Hagrid vtipne (ON si myslel, že ten úškrnok je vtipný, Lily nie.), v snahe Lily rozveseliť. „Ale, veď kecy, ne?“

 

„Ne.“ vyviedla ho Lily z omylu a chitila štikútka, tak sa rýchlo napila z čaju, čo jej Hagrid záhadne strčil pod nos.

 

Hagrid na ňu vyvalil oči. „Lily, to si nemusela...“

 

„Ja viem!“ skočila mu do reči hystericky Lily.

 

„Tak prečo?“

 

„To Potter!“

 

„James?“

 

„Kto?“

 

„James.“

 

„Čo je to?“

 

„James Potter.“

 

„Aha.“

 

Sekundové ticho.

 

„To on?“

 

„No né, Alice.“

 

„Alice?“

 

„Nie, to Potter!“ naštvala sa Lily.

 

„Čo spravil?“

 

„Opil ma.“

 

„Opil?Teba?Wow....“

 

„Čo wow?“

 

„Ništ...“

 

„Tak dobre.“

 

A dalšie ticho.

 

„A čo keď ťa opil?V záchvate si povedala: ´Abrakadabra´ a ohňostroj bol na svete?Bolo ho počuť až semkam.“

 

„Presne.Ale to nieje to najhoršie.“

 

„Tak čo teda je?Reku, počul som o kope trestov.“

 

„A počul si dobre!“ zamračila sa Lily, no v duchu bola ohromená, že je verejnosť tak dobre ingormovaná.

 

„Tak čo je teda horšie?“

 

Lily si spomenala, na Alicino rozprávanie o ´oslave´ a pochitil ju vražedný hnev, ktorý nedokázal pochopiť ani Hagrid, ani Mozog.

 

„Ešte pred tým....“ drtila Lily slová zubami, čo spôsobovalo, že hovorila strašne pomaly : „...Ma Frank Longbottom...“

 

Hagrid vyvalil oči.

 

„...donútil....“

 

Hagrid silne stisol šálku.Pravdepodobne myslel na niečo iné, ako Lily.

 

„....ZLOŽIŤ NEPORUŠITEĽNÚ PRÍSAHU!!!!!!!“ Lilyna zlosť vyvrcholila vo vysokopoloženom výkriku.

 

Hagrid vyskočil a zasa padol na stoličku.

 

„Debil,“ povedal naraz s Lily.

 

„A ja, že je fajn.“ mračil sa Hagrid.

 

„A ja, že je debil.A nemám pravdu?“ triasla sa Lily od potláčanej (eh, prepáčte, zle potláčanej) zlosti a stolu s ňou vybrovala stolička.

 

„A k akým kecom ťa donútil?“ vysúkal zo seba Hagrid a v jeho hlasu bolo počuť, že smrť Franka Longbottoma sa nečakane priblížila.

 

„Musím sa buchnúť do Pottera!“ zarevala Lily zúfalým hlasom, ktorý dosahoval možno aj 1000 decibelov.

 

Lilynému obrovskému hostiteľovy klesla sánka a Lily sa zasa rozplakala.

 

„Neboj sa, Lily, ty to spravíš...Šak to nemáš časovo obmedzené, tak čo....“ chrapčal Hagrid v rytme Lilyných vzlykov.

 

„Ale mám,“chrčala Lily skoro tak ako Hagrid, ktorý v tom okamihu stuhol, akoby naňho niekto uvrhol kliadbu.

 

„Mám mesiac.“

 

TRESK, TRESK, TRESK!!!

 

Neviem, čo by sa stalo,keby sa práve vtedy niekto nepokúsil Hagridovy roztrieskať dvere.Asi by sa Lily už kompletne zrútila a Hagrid by vraždil miesto nej.

 

„T-to je Alice.Vždy, keď klope ona, ide mi vyhodiť dvere do luftu,“ povedal Hagrid otrasene a ako bez duše otvoril.

 

Do izby vpadla Alice a tvárila sa, akoby Lily zomrela o mesiac skôr.Vyštverala sa na stoličku (s istými problémami) a pozrela sa na Lily rovnako bezvýrazne a zúfalo, ako ona na ňu:

 

„Za 2 hodiny ťa čaká Filch, budeš pratať to svinstvo na 7.poschodí, lebo si zaterasila vchod do Severnej Veže.A-a to rande s Blackom mám pozajtra.“Lily sa zdalo, že z poslednej vety je jej kamoške strašne zle.

 

„Čo na to Frank?“spýtala sa aj napriek veľkým psychickým problémom, ktoré jej sužovali dušu .

„Pohádali sme sa,“ povedala odovzdane Alice.

 

Lily sa škodoradostne uškrnula.

 

Jedno plus a milión mínus k tomu.Že som ti to zobral z jazyka? Reagoval Mozog na Lilym vnútorný atomový výbuch.

 

Vidno, že ma už poznáš. Odpovedala Mozgu Lily asi prvý krát v tomto š. Roku uznanlivo.

 

Veď som naj, nie? Pokračoval v chvastaní.

 

Nie, nie si, buď ticho!Kôli tebe prežívam posledné chvíle svojho života! Lilyna pesymystická nálada bola hneď naspäť, len čo si odskočila.

 

„Teraz vieš, že je to debil,“ otočila sa Lily k Alice a tvárila sa výťazoslávne, no naozaj sa mala chuť zasa rozplakať a preplakať celý ten šibnutý mesiac.

 

„Čoooo?“ Alice, ktorá sa začala utápať v svojom smútku, nechápavo pozrela na Lily.

 

„Lily?“ ozval sa Hagrid odo dverí, pri ktorých ostal stáť, ked Alice vošla.

 

„Hm?“

 

„Č...“

 

„Lily?“ skočila Hagridovy do reči Alice prosebným a zároveň smútočným tónom, takže otázka vyznela, akoby sa pýtala sv. Petra na to, či pôjde do neba alebo do pekla.

 

„No?“

 

„Dáš na mňa pozor v tom Rokwille?“ Alice sa na Lily zadívala psími očkami.

 

Lily neodpovedala hneď, proste len tak čumela do blba.A, nie, nerozmýlala.Mozog štrajkoval.

 

„Hej, dobre...“

 

„Super...“ vydýchla si Alice.Hneď vyzerala lepšie.

 

Lily prekvapene zažmurkala.Odkedy sa jej kamarátka bojí Siriusa Blacka?

 

„Tak,“ povedal Hagrid a obidve baby sa naňho otočili. „Čo s tým, urobíme?“ položil otázku aj sebe aj im.

 

„Čo s čím?“ nechápala Lily.

 

„S tvojím problémom.Šak ťa len tak nenecháme v štichu , šak Alice?“ kukol na Alice a tá o dušu prikyvovala.

 

„Aha...Hmm.....Pre začiatok, s Potterom nikam a nikde. Oki?“ povedala a ani nečakala na ich reakciu.

 

Hagrida niečo napadlo ako prvého: „Mohlo by byť nejaké kúzlo.....“

 

„To nie,“ pokrútila hlavou Alice. „Je to neporušitelná prísaha.Ona by sa tak nevolala, keby to nebola pravda.“

 

Hagrid sa zamračil.

 

„Čo keby som sa mohla vratiť do minulosti?Trebars by som mohla prekaziť ten večer....“

 

„Ale je veľmi nepravdepodobné, že by sa ti podarilo zohnať si časovrat za necelý mesiac.A ked pomyslim na tie napierovačky a galeóny....“

 

„A keby som ho proste ukradla?“ navrhla Lily zúfalo.

 

„Ó áno, vlúpeš sa na ministerstvo a čmajzneš časovrat.A k tomu to spravíš tak, aby si ťa nikto nevšimol.Aké jednoduché!“

 

„Je to možné....“ mračila sa Lily.

 

„Alebo, to povedz Dumbledorovy!“ vykopol zo seba Hagrid. „Ten pomôže.Uvidíš Lil.“

 

„Konečne nejaký rozumný nápad!“ usmiala sa Alice.

 

„Dumbledore?“spýtala sa Lily pochybovačne.

 

„Hej, Dumbledore.“

 

„Dobre.“zavzdychala a zliezla zo stoličky. „Ideme za Dumbledorom.Alice?“

 

Alice zoskočila tiež.

 

„Dík, za koláče, Hagrid“ usmiala sa Lily.Teraz, keď mala novú nádej, dostavila sa aj prijateľná nálada.

 

„To ništ, Lil.Papa!“zakýval im keď si prehodili tašky cez plecia a zasvietili prútiky, lebo už bola tma.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ehm

(passia, 9. 9. 2008 22:01)

zaujimava kapitola

spriatelko

(jayne, 9. 9. 2008 21:58)

rada sa s tebou spriatelim ak chces :)
poviedku si urcite precitam, ale teraz nestiham prepac..ale pustim sa do toho co najskor :)

komentár

(nezvestna, 9. 9. 2008 19:18)

Otravná otravná otravná som ja.... tak teraz vážne pridala somďalšiu kapitolu ak chceš prečítaj si ju.

komentár

(nezvestna, 7. 9. 2008 20:08)

Som otravná som otravná som najotravnejšia :-D napísala si mi nech to neflákam a tak som tam pridala novú kapitolu dúfam žes i ju prečítaš :D

;))

(CiHaLeMa, 6. 9. 2008 20:53)

skvela kapca :)) sice trochu..eh...neskoro :D:D ale co uz :D:D no a fakt dufam ze dalsia bude coskoro :))

otrava

(nezvestna, 6. 9. 2008 20:07)

som ten najotravnejší človek na svee viem ale rozbieham novú poviedku tak či si ju nechcešš prečítať

jjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj

(nezvestna, 6. 9. 2008 18:05)

Krásna kapitolka. Najviac sa mi páči to ako sa rozpráva z mozgom to je super vždy sa na tom smejem. Len tak ďalej.