3.Ten život nieje fér.Naozaj. 1/2
Mááááám tu pokračkooo!!!!!
Slávnostné famfáry, prosím!Fakt som to pridala (akoby) v daľšom storočí, nezdá sa vám?A je to dokonca kratšie ako tá predchádzajúca časť kapitoli.Mám tušáka, že až o polovicu!Bože, ja som lajdák....Ach, jaj.....No to je jedno.Hor ´ sa na čítanie!
Papapa, zlatíčka!
Keď sa Lily a Alice došuchtali do Nemocničného krídla, zívali ostošesť.Lily sa hodila do rozheganého kresielka, ktoré malo slúžiť pre návštevníkov chorých.Únava sa na ňu vrhla ako na dlho stopovanú korisť.Alice sa oprela o stenu a začali na ňu lietať driemoty.Svetlo bolo už dávno.Cez vysoké okná na miestnosť dopadali špinavé lúče.
„Prví pacienti!Už som sa vás nemohla dočkať!“Madam Pomfreyová sa vyrútila z malých dvierok na konci miestnosti, s úsmevom od ucha k uchu.
„Aj vám dobré ráno.“odzdravila Lily a rozlepila oči, ktoré pred malou chvíľkou zatvorila.Alice sa nezmohla na nič iné iba na hlasné:
„Chrrrr...“
Madam Pomfreyová natešene priskočila k Lily s teplomerom v ruke, ktorý jej bez okolov strčila do úst.Bol zo určite čarovný teplomer, lebo za 2 sekundy jej ho z úst vytiahla a pozrela sa naň.
„Á, slečna Lily, máte zvýšenú teplotu.38,9 ak to chce vedieť.“štebotala Pomfreyová naradovane.Jasné že Lily poznala.Minulý rok na ošetrovňu chodila až nezdravo často.A k tomu...Lily sa vlastne nedá prehliadnuť.
Madam Pomfreyová chtila Lily pod pazuchu, prišla k najbližšej posteli a posadila ju na ňu. „Zhoďte zo seba tie nechutne nehygienické nohavice a dajte si dole tú kravatu z hlavy – vyzeráte ako ninja.“prikázala.
Za iných okolností by bola Lily celá šťastná, že kravata splnila svoj predurčený účel.Teraz len otupene prikývla, a zvalila sa na posteľ.Po ležiačky si z hlavy odviazala kravatu a dala dole nohavice, pričom opakovane kopala nohami.Všatko to hodila na zem, napravo od jej postele.Prikryla sa ťažkou perinou až po bradu.
Po chvíli k nej doklusala lekárnička a sadla si na jej posteľ.Pravdepodobne už stihla uložiť Alice.Lily unavenými očami videla, ako si položila poloplnú fľašu s nebovomodrým obsahom na kolená a objímla ho dlaňami.Naklonila sa k nej a Lily sa naskytol dokonalý výhľad na jej tvár.
Videla deň čo deň sa postupne prehlbujúce vrásky, okolo jej úst a na čele.
„Slečna Lily....čo sa stalo slečne Johnsonovej?Má potrhanú skoro celú pravú ruku.“
Jedna Lilyna pólka už spala.Tá druhá ktorá bola hore, si spomenula na Alicine slová:
„To bola Pani Norrisová.“povedala nahlas.
„Ú...“vyšla z Pomfreyovej súcitne.Aj keď to nikto nikdy nevyslovil nahlas,každý si myslel, že Pani Norrisová má besnotu.
„Vy jej nejdete pomôcť?“ spýtala sa Lily na základe toho, že Madam P. Sa po jej odpovedi nezdvihla a nešla k Alice.Miesto toho prešla dlhým nechtom po hrdle fľaše.
„Čože?...Ach, Pôjdem.“ prebrala sa ako z tranzu liečiteľka, no stále sa nepostavila. „Vieš, chcela by som vedieť, čo sa stalo.Od tretej som nemohla spať.Bol veľký hluk.Nevieš čo to bolo?Nechcela som sa prechádzať po hrade po večierke, veď vieš, aký je Pán Filch.“ spýtala sa rýchlo.
„Ahááá...“Lily otočila hlavu na druhú stranu. „Myslím, že to ohňostroj.“ Zaspomínala.
Pomfreyová iba prikývla.Na to sa usmiala.
„Ten kto to urobil, musí mať teraz veľký prúšvih.“
Polochrápajúcu Lily zabolelo pri srdci. „To máte teda pravdu.“
Nastalo ticho.Zrazu sa ozval osamelý vzdialený výbuch jednej jedinej rachejtle.Lily si typla, že zelenej, lebo tú farbu priam milovala.Za ním nasledoval prekvapený výkrik nejakého spáča.Asi Petra Pettigrewa.Lily si predstavila guľatú postavu Petra, ako sa stále vláči sa Záškodníkmi.Ako šprintuje, keď odchádzajú z obeda a on ešte nedojedol.Ako keď vychádzajú z chalanských záchodov celí rozosmiati a Peter za nimi beží s toaleťákom v ruke.A v tej chvíli jej prišlo Petra Pettigrewa ľúto.Potter, Black, Remus...To sú všetko sebavedomý ľudia, ktorý vedia, čo robia (aspoň to o sebe tvrdia, zahovárala neskôr Lily svoje myšlienky).Ale peter?Ten sa za nimi vlečie len preto, lebo sa mu (asi) páči, že sú taký populárny.A byť populárny na Rokforte je teda umenie.
Chudák malý.... pomyslela si Lily v polospánku.
Správne, chudák malý, to som ja.Trčím tu v tej krpatej blbej mozgovni a čítam Nový Čas.Vätšiu debilinu nepoznám.A ty – ináč naj debil, akého poznám – znesväcuješ moju genialitu takými primitývnimi otázkami, ako napríklad: ´Koľkatého je dnes, mozoček, povieš mi to konečne?´ Alebo : ´Čo myslíš, keď zomrieš na infarkt, dá sa to nazvať prirodzenou smrťou?´ No, je jasné že som potom chudák malý!Kto by nebol?
Mozog! Lilyna únava bola v zlomku sekundy v povetrí.Už som skoro spala!Ty sa vždy musíš ozvať, keď ťa nepotrebujem!
Máš pravdu, musím. Odpovedal škodoradostne hlások kdesi v jej hlave.
DAJ POKOJ!!! zajačala Lily do útrub svojej hlavy.
„Slečna Lily?Je vám dobre?“hlas Madam Pomfreyovej putoval do Lilyných uší z ktorých putoval dalej do nadurdeného Mozgu, ktorý vetu spracoval a podal správu Lily.
„Hmm....Hej je mi fajn.“kývla jej na to.
„Dobre.Tu máte, vypite to.Budete spať ako nikdy.“podala jej fľašu a pomohla jej sa posadiť, aby nepila poležiačky.
Lily to do seba kopla na dva razy.Hneď zaspala.
Zobudila sa na to, že jej niečo pristálo na nose.Bola to mucha.
Čo tu Pomfreyová nemá mucholapky?Alebo snáď nevlastní prútik? To bola jej prvá – namrzená – myšlienka.
Zdvihla ruku a zamávala si ňou popred tvár.Mucha v sekunde odletela.
Dobre, aspoň bude žiť o pár hodín dlhšie. Jej druhá myšlienka patrila muche.Bola celá šťastná, že sa jej Mozog odmietol prihovoriť.
Ešte chvíľu sa posteli len tak vyvaľovala a prehadzovala.Potom oprela vankúš kamennú stenu za jej hlavou a oprela si o ňu chrbát, keď sa posadila.Trošilinku sa pohmýrila, aby sa vankúš presunul do pohodlnejšej polohy.
Keď zdvihla pohľad od svojej úzkej postele, uvidela – na jej prekvapenie – Alice.Opierala sa, rovnako ako Lily, o vankúš a očami rengenovala svoje prepletené prsty.
„Bré ránko, Liz“ zaškerila sa Lily na Alice.
„Ránko, Lil.“ odzdravila ju Alice, úplne bez nálady.
„Čo sa stalo?Ešte za tebou neprišiel Frank?“ vycítila hneď Lily Alicinu náladu.
„No, neprišiel...Ale o to nejde.“Brunetka nespúštala oči zo svojej francúzkej manikúry, ktorú jej urobila Lily, na jej poslednej návšteve u nej doma.
„Tak o čo ide?“Spýtala sa Lily a položila si bradu na kolená.Čakala dalšie klebety o tom, že Frank začal chodiť s blonďatou bystrohlavčankou alebo sťažnosti o tom, že si Alice zlomila nechet.
„Lily, vieš prečo tu sme?“ spýtala sa Alice a Lily mala pociť, že to má niečo spoločné s Aliciným problémom.
Potom sa poslušne zamyslela a vtom jej čosi došlo.Rýchlo zo seba zhodila ťažkú perinu a načiahla sa k rozťahoným maskáčovým nohaviciam, ktoré ležali poskladané na jej nočnom stolíku.Určite ich poskladala Madam Pomfreyová.Lily tomu nevenovala ani jedem myšlienkový pochod, schmatla tepláky, postavila sa na posteľ a poriadne ich vyprášila.
Nastala hara-vara, lebo po obrovskej miestnosti sa rozleteli všelijaké predmety.Pri Aliciných nohách sa zmetali dve vydania Brutálnej Knihy.Za prázdnou posteľ vedla Lily padli dve ´Muklovské Atramentové perá´ ktoré Lily zhrabla ako náhradné.Šípky sa rozleteli po celej miestnosti, a hľadali svoj cieľ.Alice zavrešťala a skryla sa pod perinu, keď jedna šípka jej preletela tesne popred nos, lebo si to namierila na kľučku na dverách.Lily sa tiež zhrozene zašuchla pod bezpečnú hrubú perinu, ke´d si uvedomila, čo je v stávke.
Chvíľku trvalo, kým všetky šípky svoj cieľ našli.Našťastie to nebola ani Alice ani Lily.Obidve vykukli spod paplónov a potom sa odokryli.
„ Tak teda je to pravda.Ja som si myslela, že sa mi to snívalo, alebo čo.“zverila sa Lily Alice. „Všetko sa mi zdalo také nejasné...Veď vieš.“
Alice si kusla do pier a znova sa zadívala na svoje prsty. „A...a čo s tým urobíš?“
Lily sa na Alice nechápavo pozrela. „Čo s tým akože mám spraviť?Mám vyvolať ducha Hitlera, aby išiel potvrdiť jeho účasť na včerajšej ´žúrke´?“
„Keď už tak dneskajšej.“opravila ju nervózne Alice. „Nemyslím Hitlera ani Ohňostroj.Myslím to...to čo bolo pred tým....“
„Čo bolo pred tým Alice?Pokiaľ viem.....Pili sme...“uvedomila si Lily a hrôza jej kviktla v hrudi ako čierny kvet a svojimi úponkami sa začala ovíjať okolo jej vnútorností.Čo všetko mohla urobiť keď sa opila?
Alice sa z ničoho nič rozplakala. „A?Ty si nič nepamätáš, všakže...“
„Nepamätám“ zatiahla Lily nezvózne.Jeden malý úponok sa jej špirálovito ovyl okolo srdca.
Alice sa zdvihla tvár k prestrašenej Lily. „Ty umrieš, Lily.“zašepkala.
Lily sa uľavilo. „Alice, chúďatko, asi si sa udrela do hlavy, alebo čo!Akoby som mala umrieť?!“rehotala sa.
Alice sa ešte viac rozplakala.Lily sa prestala smiať a starostlivosa na Alice zadívala. „Fakt ti nič neni?“
„To tebe by malo niečo byť!Do mesiaca...Do mesiaca vypustíš dušu, ak sa nebuchneš do Pottera!“
Lilynu tvár skryvila zvláštna grimasa. „1.Apríl?“ skúsila naposledy.
Alice pokrútila hlavou.
„Ksa!Tak už mi už povedz, čo sa stalo pred tým, ako prišiel Hitler!“Lily naštvane tresla päsťou do vankúša.
„Hitler vôbec neprišiel.“ oznámila jej Alice vecne.Lily sa zatvárila prekvapene.
„Nehovor.“
„Ale áno.Vymysleli si to portréty.“
„A?“
„Vyšli sme z klubovne kôly tomu, že som potrebovala na záchod.“začala Alice. „Ešte pred tým....No došla si neskoro do klubovne.A potom ťa schmatol Potter a....Noo...Hmm...Nalial ťa...A tebe to začalo chutiť...Potom sa tancovalo...Tak do polnoci...Ďalej...prišla ´Gonnagalová a nahnala všetkých do spálne.A ty a ja a Frank sme zišli dole.Keď to zistili ostatní...prišli aj oni.A rozbehlo sa to odznova.Postupne všetci poodpadávali...Tí menej ožraní si šli ľahnúť do spální.Niektorí odpadli na schodoch, iný ležali pod stolom...A...“
„A?“ spýtala sa Lily.Všetky tie okamihy jej výrili v hlave v spleti nesúvislých obrazov.
„A tak poodpadávali všetci okrem Mňa, Teba a Franka.A potom....“Alice sa prudko nadýchla „A potom nahodil Frank citlivú tému a začal si ťa doberať.Až ťa prinútil.....“
„Počkaj!FRANK ma prinútil?“spýtala sa Lily, lebo si pomyslela, že ju prestali poslúchať aj uši.
Alice prikývla a zaborila si tvár do prikrývky.
„Prinútil ma k čomu?“
Alice zatlačila tvár hlbšie do prikrívky.
„Alice!“
Ticho.
„K čomu ma prinútil.“ zopakovala Lily.V hlase jej ale blčalo niekoľko pocitov.Horlivosť, hrubosť a...strach?
„K prísahe..“zavzlykala Alice takmer nečujne.
V Lilynej hrudi čierny úponok silne zovrel jej srdce strachom a hrôzou nad realitou. „T-ty si robíš srandu, však?T-to nemôže byť...pravda.“zašepkala Lily zhrozene a oči sa jej zaleskli.
Hrča pod perinou, ktorá predstavovala Alice ani nepípla.Iba sa viac roztriasla.
„SAKRA!!!SAKRA, SAKRA, SAKRA!!!!!!!!!!ALICE PRESTAN SI ZO MNA ROBIT SRANDU!!!!!!“zarevala Lily.To, čo jej Alice povedala nieje pravda.To nemôže byť pravda....
„Je to pravda!“zavyla Alice zúfalo.
Lily stíchla.Hodila sa na posteľ, na brucho. „To ja by som mala plakať, že?Nie ty...“zamrmlala.A v tom okamžiku sa rozplakala s tvárou vo vankúši.
Komentáře
Přehled komentářů
Tak toto je pekný malér to ti povie. Chda Lily. Som napätá chcem novú kapitolu prosim. Prosím. Ok je skvela úplne užasná.
PS vieš prišla som sem aj s ineho dvôvodu napísala som ti že pripravujem novu poviedku. Je tam k nej nova kapitola.
koment
(nezvestnaa, 20. 7. 2008 19:01)