Jdi na obsah Jdi na menu
 


2.Následky 2/2

24. 6. 2008

Huhhahaaaa!!!! Cawteee!!!Obrazek

Umieraaam!Je koniec školy!Wow!!!Nevedela som, že sa toho dožijem!A teraz budú rázdniny!Halellujah!No teraz už budem písať častejšie, lebo nebude škola.Aspoň dúfam, lebo budem brázdiť tábory :D.

Tak, hor sa do čítania!A poprosím poriadne komentíky!Čo sa páčilo a co ne.JJ?

 

 

 

„Ja už nemôžem!“ zafučala Alice a zastala.Lily, ktorej kondička tiež nebola najlepšia, sa tresla o stenu a zviezla sa po nej až na zem.

 

„Dobre...Nájdi najakú komoru...“povedala Lily a snažila samu seba prinútiť dýchať pravidelne.

 

„A to zasa načo?“spýtala sa Alice a nahodila svoj zvyčajný, nechápavý výraz.

 

„Základňa....Nebude u Myrtly...ale v tej komore....“fučala Lil a podávala Alice informáciu po lopate.

 

Alice prikývla a začala sa obzerať po chodbe, v ktorej stáli.Mala hladké steny, na ktorých viselo zopár rozospatých obrazov.Na stenách sa pravidelne striedali vysoké, zdobené, rokfortské okná.V škole bolo takých chodieb snáď milión.

 

„Hlásim problém!“Alice naklonila hlavu na bok a chvíňu tak stála. „Ideme dalej!“ zavelila a odviekla Lily do ďalšej chodby, navlas rovnakej ako bola tá predchádzajúca.Ibaže tam bola....

 

„....Komora!“zrevala Alice víťazoslávne a spolu s Lily sa ta dovliekli.

 

Dvere ´komory´ na ktorú natrafili boli ošúchané, potrebovali nalakovať.Alice vstúpila prvá, aj keď sa o to snažila Lily.

 

„Ale to nieje komora!“vykríkla Lily pobúrene, keď odsotila Alice, aby sa porozhliadla po miestnosti.„Ale niečo lepšie!Vätšie!Sú tu aj stoličky!“Lily plesla rukami, keď zistila, že našli tú pravú ´základňu´ . „Dobrá Alice, dobrý psíček!“ postrapatila Alice hnedé vlasy, ktoré v sekunde nabrali niekoľkonásobný objem toho, čo doteraz boli.

 

„Čo to vlastne je?“ spýtala sa Alice, keď si bez slova uhladila vlasy do pôvodnej podoby.

 

„Nemám páru.“vyhlásila Lily a tresla sa na stoličku. „Ale je to tu super...Ak neberem do úvahy ten puch.“ zvraštila nos a rozbehla sa k najbližšej poličke.

 

„Čo sa tam pre všetkých škuľavých hrabeš?“ vyvalila oči Alice a zhrnula pár volovín zo stola, aby si naň mohla sadnúť.

 

„Hľadám niečo, čím by som si mohla zapchať nos.Trebárs štipec alebo vatu.“vysvetľovala Lily a prehrabávala sa v napratanej poličke.Bolo jej totálne šumafuk, že niekoľko vecí proste spadlo na zem a rozbilo sa.

 

„Prečo?Ja nič necítim.“ Alice zdĺhavo potiahla nosom.

 

„Tak mám buď stršne silnú nádchu, alebo ti odumreli všetky čuchové bunky.“ Lily zopár krát za sebou kýchla a keďže v poličke nič nenašla, presunula sa k skrini.

 

„Čože?“ zarevala zdesene Alice a začala očmuchávať všetko v dosahu jedného metra.„Nieeee....Ja už nič necí...“

 

„TY VOLE!“ zvreskla Lily. „Alice, to je presne to, čo potrebujeme!“ natešene vytiahla zopár kusov oblečenia zo skrine a hodila ich preľaknutej Alice do lona.

 

„Č-Čo potrebujeme?“Alice sa handier ani nedotla a nechala ich ležať na svojich stehnách.

 

„No tak Alice!“ Lily schmatla oblečenie z kamarátkinho lona,zavesené na drevenom vešiaku a zašibrinkovala jej ním popred frňák.

 

Alice zaškúlila na vecičku pred svojím nosom.Bolo to obrovské, rozťahané, maskáčové tričko, viac než pravdepodobne mužské a rovnako rozťahané, maskáčovozelené tepláky.

 

„Nevidím nič dôležité.“ vyhlásila.

 

„Tak máš v zlom stave aj oči!“ zamračila sa Lily, pretože Alice nie anie pochopiť to, čo je chce povedať. „To je kompletná vojenská súprava!“

 

„Jááááj...“Alice sa plesla po čele - akože jej svitlo. „A to je nám akože na čo!?“

 

Lily pokrútila havou. „Alice ty si fakt tak nechápavá, ako tvrdí ´Gonnagalová.“

 

Tentoraz sa zamračila Alice. „ Prečo furt narážaš na moju inteligenciu?“

 

Lily pokrčila ramenami. „Radšej si to oblečme,“ znova zatriasla vešiakom.

 

„Dobre!Ale ak máš zasa oči ty, tak si uvedom, že to je iba jedna súprava.A my sme dve.“

 

„Ja si to uvedomujem.“ zachechtala sa Lily a zvesila oblečenie z vešiaka. „Rozdelíme si to.“

 

„Super!“ vykríkla Alice. „Berem si tričko.Tie gate by mi padali zo zadku.“

 

„Ale, ale!Nie tak zbrklo!Ak si si nevšimla, mne ostanú gate a ja mám menší zadok ako ty!“ Lily si zkrížila ruky na prsiach.

 

„To je tvoja vec!“tentoraz sa uškrnula Alice a vytrhla Lily tričko.Lily chcela niečo namietnuť, no Alice ju zadržala. „Útočí Hitler a ty sa tu dohaduješ, čo budeš mať oblečené....“

 

Lily jej musela dať za pravdu.Bez slova si vyzliekla školskú, pokrkvanú minisukňu a navliekla na seba tepláky.Hneď bola bojovo naladená.

 

Ináč, Alice mala o teplákoch pravdu, že by jej padali zo zadku.Z toho Lilynho spadli v zlomku sekundy.Lily si na boku urobila veľký uzol, aby obvod gatí zmenšila aspoň tak, aby jej stále nepadali.

 

„Tak a teraz sa tu porozhliadneme.“ vyhlásila Lily. „Vyzerá to tu na zlatú baňu použiteľných zbraní!“ A hneď sa pustila do prehladávania šuflíkov.Alice ju nasledovala.

 

„Aha!Módny doplnok k našej súprave!“ Alice sa rozhodla preskúmať skriňu v ktorej našla Lily oblečenie a vytiahla z nej veľkú vojenskú prilbu.

 

„Wow!Ale...Ako si rozdelíme tú?“ usmievala sa Lily.

 

„Veľmi ľahko.“ Usmievala sa zasa Alice. „Strihneme si o ňu!“

 

A tak si strihli.Na Lilynu smolu, prilbu dostala Alice.Tá si ju prešťastne narazila na hlavu.Lily sklamane pokračovala z prehladávaní.Po chvíli aj ona niečo našla.

 

„A toto budú pravdepodobne tie Cieľanikdyneminúce šípky, ktoré som minulý rok škonfiškovala tomu prvákovi....eeee....ako sa len volal?“ uvedomila si prekvapene Lily.

 

„A niesú toto tie atramentové lopty, ktoré sa tiež minule skonfiškovali?“

 

„Alice?“Lily stisla šípky v dlani tak silno, až jej zbeleli hánky.

 

„Áno?“Alice sa opatrne otočila k Lil.

 

„Kde to vlastne sme?“

 

 

McGonnagalová od zúrivosti takmer vybuchla, keď uvidela čo sa deje na schodisku.Nielenže po ceste musela upokojovať vystrašené portréty, ktoré mleli dookola niečo o nejakej vojne, ale musela napravovať pozhadzované brnenia a portrétom neustále opakovať, že ´to čo rozprávajú sú úplné hlúposti a nech sa upokoja a stíchnu´.

 

Pred nňou vybuchoval majestátny ohňstroj a robil svojim divákom skvelú svetelnú šou.Áno, ohňostroj mal divákov.Ale portréty to určite neboli.

 

Skoro celá škola sa nakláňala spoza zábradlia a tlačila sa, aby mal každý dobrý výhľad.Prváci štastne jačali a starší študenti sa neprestajne rehotali a pri nejakom veľmi dobrom divadle uznanlivo zatlieskali.Ohňostroj si to pravdepodopne uvedomoval a do vzduchu vystreľoval nové a nové rachejtle.

 

„Finite Incartatem!“ vykríkla profesorka rozhodne, a ruku s prútikom vystrela do vzduchu.Nič.Ohňostroj, potešený jej bezmocnosťou začal robiť ešte vätší rachot.

 

McGonnagalová sa od zlosti celá roztriasla a tým najrýchlejším krokom podišla k najbližšej skupinke fanúšikov.Bola to práve nemalá skupina chrabromilčanov.

 

„Potter!Black!“ zajačala, keď uvidela dvoch najvätší rebelov školy, ako z prútikov vystrelujú rachejstle, aby tým zvätšili ohňostroj.

 

„Dobré ránko, pani profesorka!“ vrieskal James Potter, aby ho bolo ako-tak počuť. „Čo vy tak zavčasu?Nevedel som, že ste ranné vtáča.“ všetým, ktorý to počuli, sa zdala jeho poznámka neviem ako veľmi vtipná a neovládateľne sa rozrehotali.McGonnagalovej sa zúžili oči na štrbiny a jeho poznámečku profesionálne oignorovala.

 

„To ty si narobil ten rachot!“ zrevala McGonnagalová a tentoraz vážne hrozilo, že sa rozletí na biliardu malilinkatých kúskov.

 

„Nieee!“ smial sa Black. „To my nie!Ale ak zistíte kto to bol, dajte nám vedieť!Urobíme z neho piateho Záškodníka!“

 

„Tuším kto to je, Black.A myslím, že ona by k Záškodníkom nešla ani za milión.“ Každá drobná vráska na profesorkinej tváry sa prehĺbila najmenej o pól centimetra a tak vyzerala, že ostarla tak o 20 rokov.

 

„Čo...ONA?“ vyhŕkol Black s Potterom naraz.

 

Vtom ju niečo napadlo.

 

„Black, Potter!Ihneď choďte a nájdite mi Lilyann Evansovú!A beda vám ak ju nenájdete!Je mi jedno kedy mi ju privlečiete, je mi jedno koľko vám to bude trvať, ale primeste mi ju!“ ziapala a vytrhla dvoch siedmakov z hlúčika

 

Tí dvaja sa ešte raz sklamane pozreli na ohňostroj, vybrali sa do najbližšej chodby a rozmýšlali, čo má spoločné Evansová s ohňostrojom.

 

 

„Mňaaaauu...!“ Lily s Alice skoro zinfarktovali, keď sa za nimi zjavila pruhovaná mačka, ktorej chlpy trčali do všetkých svetových strán.

 

„Pomóóóc!Múmia sa vracia!“ zarevala prestrašene Lily a vopchala sa pod písací stôl.

 

Mačka hrozivo zaprskala a urobila čelom vzad.

 

„Aleee....Kamže, kam?“ Alice sa hrdinsky vrhla po mačke a schmatla ju za chvost.Mačka začala odušu prskať a Alice driapať ruku ostrími pazúrmi.

 

Alicinin bolestivý výkrik prekonal niekoľko desiatok decibelov.S neprestajním revom a slzami v očiach otvorila šuflík v písacom stole – pri čom Lily začala jačať tiež - a mačku tam celou silou šmarila.Prestala kričať – ale Lily nie - a s rachotom šuflík zatvorila.Zavzlykala a vopchala sa k Lily pod stôl.

 

„Alice!Ty si zranená!“ vykríkla zdesene Lily, keď uvidela na Alicinej ruke hlkové rany.

 

Alice ako v tranze si Lily nevšímala a povedala šepkom:

 

„To bola pani Norrisová.“

 

Lily vyvalila oči do prázdna.

 

„To znamená že sme....“

 

„....Vo Filchovej kancelárií!“

 

„Wow...“ žasla Lily. „Takže Filch kedysi pracoval ako vojak v Hitlerovej armáde, že?Preto má tú súpravu.“

 

„Lily tebe to ešte stále nedošlo?“ Alice schmatla Lily za ramená a zatriasla ňou. Lily pokrútila hlavou.

 

„Nie nedošlo!Čo mi má dôjsť?Stačí mi, že Filch pracoval pre Hitlera a... čo ty vieš!Možno preňho pracuje aj teraz a doviedol ho do školy bez toho, aby sa o tom hocikto iný dozvedel!Veď on pozná všetky tajné chodby v Rokforte!“

 

Alice vstala na nohy a poprvý krát sa poriadne popozerala po stole. „Všetky tajné chodby pozná Filch a Záškodníci.A možno aj my budeme, ak sa nemýlim.“

 

„Čo tým myslíš?“ Lily vstala tiež pozrela sa tam, kde sa pozerala aj Alice.Pani Norrisová v šuflíku sa začala hmýriť a mňaukať.

 

Na stole ležalo niekoľko dlhých pergamenov.Na jednom z nich boli zvláštne poznámky štýlu:

Do Medových labiek – Jednooká čarodejnica – 3.poschodie - „Dissendium“

 

To sú zoznamy všetkých tajných chodieb, že?“ Lily sa prudko nadýchla.

 

„Áno...Ber to!“prikázala Alice Lily.

 

„Zbláznila si sa?“Lily sa pergamenu ani nedotkla. „Veď to akoby ukradneme!“

 

„Ne.Neukradneme.Potom to vrátime.“zaprisahala sa Alice.

 

„Naozaj?“

 

„Naozaj.“

 

„Tak fajn.“ Lily schitila pergamen, pokrkvala ho a napchala do obrovských vreciek teplákov.

 

Alice podišla k poličke zobrala z nej Cieľanikdyneminúce šípky, ktoré tam Lily nechala. „Požičiame si aj toto.“Ostré šípky podala Lily, ktorá si ich bez slova napratala do vrecka k zoznamu.

 

Za malinkú chvíľku mala Lily vrecká úplne preplnené ich výbavou.Od Filcha si požičali muklovské atramentové perá, ktoré boli vlastne vodné pištole s nevičerpateľnou zásobou vody.Ďalej si požičali Brutálne knihy (alias najvražednejšie z najvražednejších kníh príšer, ktoré boli až tak vražedné, že ich museli študentom zabaviť, kôly ich vlastnej bezpečnosti.) a Bleeeežuvky (tak tie žuvačky nazvala Lily, keď ich ochutmala).Chceli toho zobrať omnoho viac ale Lilyne obrovské vrecká boli plné.

 

„Tak a teraz samotný plán!“ Lily, povzbudená ich výbavou, plesla rukami, ale neusmiala sa.

 

„Za 1. Vyjdeme vonku.Za 2. Nájdeme ich...“

 

„Lily?“Alice naraz zbledla.

 

„Hm?“

 

„To ich akože... Nájdeme?“

 

„Budeme musieť.“ zavzdychala Lily a Alice si od strachu skoro pustila do gatí (pozn.autora ehm...teda sukňe.).

 

Lily pokračovala. „Za 3. začneme na nich jačať. Za 4. zľaknú sa.Za 5. ak sa zľaknú tak zdrhnú.Za 6. je veľmi nepravdepodobné, že zdrhnú úplné všetci.Za 7. ak nezdrhnú použijeme perá.Za 8. ak ani vtedy nezdrhnú, tak znova zajačíme a pustíme na nich knížky.Za 9., a ak ani vtedy nezdrhnú použijeme, šípky, prútiky a ja im predvediem karate..Za 10., a potom už jednoznačne zdrhnú všetci.“

 

Alice uznanlivo zapískala.

 

„Wow...koľko si na tom robila?“

 

„Necelých 6 min. a 24 sekúnd.“

 

 

„Wow...“ žasla Alice. „Ale počkať!“ vykríkla zravu. „Ty vieš karate?“

 

Lily jemne zčervenela a hrdo prikývla. „Chodila som pól roka, keď som mala 9.Tréningy sme mali 2 krát do týždňa.Ja som na vätšinu ani nešla a keď som tam raz za čas prišla, tak neskoro.Ale chodila som a niečo viem!“

 

„To som o tebe nevedela...“Alice sa poštrabala po hlave.

 

Lily sa uškrnula. „Nechválim sa tým....“

 

„Takže, čo s tebou urobíme, aby si pôsobila ako karateristka?“ spýtala sa Alice.

 

„Ak si myslíš, že na seba naťahám tie karaterské handry, tak si na omyle!“ skazila Lily Alicinu predstavu.

 

„Tak niečo vymysli...“pokrčila Alice ramenami a postavila sa k dverám, že ´ona už ide´.

 

A tak si Lily odviazala z krku chrabromilskú kravatu a obviazala si ju okolo hlavy štýlom, ako to mávali Nynja Korytnačky (dúfam, že Nynja je tvrdé y...alebo mäkké?).Takto vystrojené sa vybrali z bezpečného úkrytu Filchovej kancelárie a vyrazili.

 

Na chodbu cez okná začali padať slnečné, rúžové lúče.

 

Svitalo.

 

„Bod jedna splnený!“ uškrnula sa Alice na Lily, keď sa napchali za jedno z tucta brnení.

 

„Supiš...A teraz ostáva splniť bod 2.,3.,.....Alice niekto ide!“vykríkla šepotom Lily a natlačila sa čo najbližšie k Alice.

 

Po chodbe kráčali dve mužské postavy a o niečom sa rozprávali.Alice a Lily už druhý krát v tomto dni naraz zhíkli.

 

„To sú tí...oní...vojaci!Tie obrazy si nevymýšlali!“Alice vyvali oči na postavy a skoro vypadla spoza brnenia.Lily ju len tak-tak zachitila a potichučky vtiahla naspäť za brnenie.

 

„Pssssst!“ zahriakla ju.Alice očervenela a obidve nastražili uši, až im skoro prastli ušné bubienky.

 

„.....Prečo chce, aby sme jej priviedli Evansovú?Typujem, že leží v posteli a chrápe.A my nesmieme ísť do babských!To znamená, že potrvá celú večnosť, kým sa tam vlúpene.Nebudeme musieť chodiť na viučovanie, vlastne nebudeme môcť chodiť nikam....“hovoril prvý a z jeho tónu bolo jasne cítiť, že sa sťažuje.

 

„Pokoj Tichošľap,“ hovoril ten druhý. „Evansová za nami priklusá sama, vieš, išiel som do muklovského obchodu a kúpil som si taký čudný parfém....Bol v takej bieločiernej krabičke a na nej nápis, že: Christina Aguilera a bol tam aj taký obrázok potetovanej blondýni.Tá by sa ti iste páčila....Aha, mám to na sebe....No čuchni....“

 

„Jééé...“ povedal znova prvý a bolo počuť, že ho ten parfém naozaj zaujal. „To vonia....Tak príťažlivo... ( pozn. Autora ja nevem ako vonia parfem christiny aguilery, ak niekto vie ako, nech da vedieť a ja to upravím....:D)?“

 

„Správne, kámo!“ postavy sa neuveriteľnou rýchlosťou blížili. „Na tej krabičke bol tiež taký...menší nápis. Bolo tam napísane: Ženský. Nevieš, čo to znamená?“

 

Postavy boli tak blížko, že Alice a Lily mohli vidieť, ako prvý ´vojak´ prudko pokrútil hlavou.

 

Druhý to nechal tak a pokračoval.

 

„A potom si všetci tie parfémi striekali na ruky a voňali ich.No tak som to urobil a keď sa mi to zapáčilo, postriekal som sa tým celý.Kúpil som si 3 také....parfémy.Keď som šiel platiť, pri tej ich muklovskej pokladni bola taká mladá blondýna, podobná tej na obrázku.Vyzerala, že ma chce baliť.Ale ako ten parfém na mne zacítila, asi si to rozmyslela....Nevieš prečo?“

 

Prvý znova pokrútil hlavou.Lily a Alice si vymenili pohľady a museli si navzájom chitiť ústa, aby utlmili smiech.

 

Alice sa naklonila k Lily a najtichšie ako vedela zašepkala:

 

„Zaútočíme na nich?“

 

„Musíme.“povedala Lily rovnako ticho.

 

„Myslela som, že ich bude viac, vieš, keď sme sa tak pripravili....“

 

„Alice!Ich je viac.“

 

„Ach ták!A vyskúšame ten náš plán na nich.jj?“

 

Lily prikývla.

 

„Dobre!Ideme!“povedala Alice a chcela sa vyrútiť na chalanov, ale Lily ju schmatla za rukáv a nepustila. „Čo je?“ spýtala sa Alice.

 

„Ešte jedno sme si nepremysleli.Keď nás náhodou, ale totálnou náhodou zajmú a budú nám vypočúvať...“Alice znova zbledla, „...tak ...ako sa budeme volať?“

 

„Neviem...Nič zastrašujúce ma nenapadá...“odvetila Alice rozpačito.

 

„Videla si ten film...´Mr. And Mrs. Smith ´?“

 

Alice prikývla.

 

„Tak budeme Mr. And Mrs. Smith!“ vyhlásila Lily. „Poď!“

 

Lily a Alice sa vyrútili spoza brnenia s obrovským rachotom a začali revať na vojakov:

 

„VYPADNITE VY IDIOTSKÝ PRIMITÍVY!!!!!TOTO JE NÁŠ HRAD!!!!!!!!!“

 

Dvaja vojaci prekvapene nadskočili, ale nezdrhli.Alice (keď dokričala) sa otočila k Lily.

 

„Tak, Brad Pitt, bod 3.,5.,6., splnený!Štvorka nevišla!Prichádza čas na bod sede....“

 

„Hej!Ale ja nechcem byť Brad Pitt!Ja chcem byť Angelina Jolie a basta fidlikant na streche!“ vykríkla Lily naštvane a otočila sa k Alice.Tí dvaja na nich pozerali, akoby mali o koliečko menej (čo v tejto chvíli mali).

 

Alicce sa zamračila. „Ale aj ja chcem byť Angelina!Angelina je krajšia ako Brad!“

 

Lily sa tiež zamračila, ale viac ako Alice. „Každý blb vie, že Angelina je krajšia ako Brad!Veď Angelina je baba a Brad je chalan!A baby sú krajšie ako chalani, vtom sa snáď zhodneme nie?“

 

Alice si dala ruky v bok a vybuchla. „Ja budem Angelina!“

 

„Nie, Ja!“

 

„Ja!“

 

„Nie, Ja!

 

„Správne!Ja!Čiže Ja!A Ja som Ja! A....“

 

„Ehm, ehm.“ ozvalo sa za ich chrbtami a obidve sa otočili.Stáli tam tí chalani.Lily si odrazu uvedomila, že vôbec nevizerajú ako vojaci.Vizerali ako Rokfortčania.Mali na sebe školské uniformi.

 

„Neradi vás vyrušujeme, ale máme vás priniesť McGonnagalovej.“ povedal ten, ktorý mal okuliare.Lily a Alice si vymenili zhrozené pohľady.

 

„Prd baraní!“ vykríkla lily naštvane, čím chalanov jednoznačne prekvapila.Začala sa hrabať vo vreckách.Vytiahla dve perá a jedno podala Alice a obidve zaujali bojové pozície (nohy rozkročené, zbraň nabitá).

 

„Nikam nejdeme!“revala Alice a obidve naraz stlačili spúšť.Keď sa na chalanov vyvalili dva prúdy vody, dali sa na útek a natešené Lily a Alice sa začali škodoradostne smiať, nahániť ich a striekať.

 

„Pomóóóc!Oni sú šialené!“Kričali chalani.

 

„To sa ešte uvidí!!!“ Kričali Lily a Alice štastne.

 

Chalani zabočili vždy do inej chodby, až sa ocitli v slepej.

 

„Doprútika!Ako môže v Rokforte existovať slepá ulička?!“ zareval ten bez brílí.

 

„Lebo je Nedeľa!Alebo Pondelok, neviem presne.“ rozosmiala sa Lily.Vtom do nej niečo narazilo a vytrhlo pero.Otočila sa k Alice a zhrozene si uvedomila , že ona je na tom rovnako.Obidve si vymenili nijaké pohľady a Alice zajačala:

 

„Lily zdrhaj!“

 

A aj zdrhali.Lily začala vrieskať o pomoc z celého hrdla a Alice každú chvíľu zakopávala o brnenia (zvláštne na tom bolo, že brnenia stáli na svojom mieste.to len alice má asi nejakú superschopnosť ich vždy pozhadzovať).

 

Vtom si Lily uvedomila, že im ešte ostala nejaká výbavička.Popri behu si strčila ruku do vrecka a začala z neho vyhadzovať všetko, čo tam bolo.Musela nájsť prútik....

 

„Alice!“ zajačala Lily na kamarátku šprintujúcu po jej boku. „Máš predsa prútik!Čaruj, ne?“

 

„Ďakujem, že si mi to pripomenula!“ zarevala jej odpoved Alice a vytiahla prútik.Zvlástne sa vykrútila a odrazu bola celá chodba plná prachu.Alice jemne povolila strop.

 

Lily popri behu vo vrecku konečne vydolovala svoj prútik.Vytiahla ho a začala zhadzovať brnenia, vyhadzovať dvere učební do vzduchu.Opovážila sa rozbiť jedno veľké zdobené okno.

 

„Evansová, Johnsnová!Vy steč sa už totálne scvokli!!!“jediný výkrik prehlušil všetok rachot, čo narobili Alice s Lily.

 

Lily prudko zabrzdila.Alice ešte chvíľku bežala a keď si uvedomila, že Lily stojí, zastala tiež.

 

„Vy nás poznáte?“ vyhŕkla Lily.Nevedela, že vojaci sú až tak podrobne informovaní.Namierila na nich prútik, aby im dala najavo, že ak sa priblížia ešte o krok, budú si musieť volať navzájom sanitku.

 

„Jasné, že vás poznáme!Evansová, nemáš teplotu?“Keď okuliarnatý podišiel bližšie, Lily sa začal zdať povedomí.Nevedela prečo.

 

„Áno, ak si si nevšimla, chodíme spolu do jedného ročníka a do jednej fakulty!“hovoril ten druhý.Obidvaja vyzerali maximálne prestrašene, keď sa pozerali na všetok ten bordel okolo nich.

 

Na to Lily vybuchla. „Neklamte!Viem veľmi dobre, čo ste obidvaja zač!Pracujete pre Hitlera!“

 

Alice sa radšej nevijadrovala.Tí dvaja si vymenili zhrozené pohľady a otočili sa k dievčatám.

 

„Evansová, viem že ti šibe, ale toto je už priveľa.“hovoril brilnatý. „Ihneď to upracte!“pomaly ukázal najpv na sklo na zemi, potom na rozhádzané brnenia.

 

Lily si kusla do pier. „A čo sme my vám, upratovačky?“

 

„Evansová mysli!McGonnagalová vás zabije keď to uvidí.“

 

„Prepáč, kámo, ale mozog mi už dávno vypovedal svoje.“povedala Lily ledabolom.

 

„Dobre...“povedal ten druhý, vytrhol Alice prútik a začal ju vliecť po chodbe niekam....no, proste niekam.

 

„Hej !Kam ma vlečieš?“ zrevala Alice a snažila sa od neho odtiahnuť.Ten druhý, brilnatý schytil Lily za ruku a začal ju vliecť za jeho partákom a Alice.

 

„Správne, kam ideme?“oborila sa Lily na chalana, ktorý ju vliekol.

 

Obidvaja mlčali.Lily a Alice sa ešte chvíľu zlostili, no po chvíli, keď nereagovali, prestali.

 

********************************************************************************

 

Profesorke McGonnagalovej sa po niektorých pokusoch podarilo zahnať polovičku školy do klubovní a dalšiu polovičku na skoré raňajky.

 

Vyšlapala jedno poschodie a s úľavou vošla do svojej kancelárie.Podišla k malému stolíku, ktorý stál hneď vedľa jej veľkého pracovného a zaliala si kávu.Keď jej do tváre udrela horúca para, zívla.Zobrala si veľkú šálku s jej obľúbeným vzorom a naliala doň vriacu vodu.Preniesla šálku zo stola na stôl a prešla na druhú stranu miestnosti, kde z poličky vybrala plechovku mletej kávy (Nescaffe classic).Časť plechovky vysypala do šálky a zamiešala.Sadla si a odchlipla si z vriaceho nápoja.Ona si kávu nesladila ani nijak neupravovala.

 

Niekto rázne 2 krát zaklopal na dvere.McGonnagalová sa strhla a popálila si jazyk.

 

„Ďalej.“povedala kyslo.Prichádzajúci mal so vstupom pravdepodobne problémi a keď McGonnagalová začula známi dievčenský hlas ako hovorí : „Jé, to sú dvere...Ja že strom...“ v sekunde v nej vrel ten starý hnev.Úľava z nej vypršala a zlosť jej prešla telom ako elektrický prúd.

 

Do miestnosti vpadli dvaja chalani a dve baby.James Potter a Sirius Black mali na tvárach nečitateľné, nechápavé výrazy a Lily Evansová a Alice Johnsonová vyzerali ako ešte nikdy.Obidve na sebe mali nejakú maškarádu, ktorá McGonnagalovej niečo pripomínalo....Nevedela však zistiť čo.Vizerali nervózne, no nie previnilo.Evansová sa naklonila k Johnsonovej a niečo jej zašepkala a ona sa postavila na špičky a pozrela sa von z okna.Keď sa na ňu červenovláska spýtavo pozrela, pokrútila hlavou.

 

McGonnagalová sa z hlboka nadýchla a začala tak nemilosrdne ako nikdy.

 

„Vy dve...“ Alice drgla do Lily, ktorá si práve obzerala olejomaľbu na stene, aby počuvala, „.....ste urobili ten ohňostroj?“

 

Lily prudko kývla hlavou a Alice odpovedala: „Hej, to Lil...teda to my.Viete je tu Hitle...“

 

„AKO STE SA OPOVÁŽILI?ZOBUDILI STE CELÚ ŠKOLU!VIETE ČO TOTO ZNAMENÁ?“ziapala profesorka.Dvom študentkám sa postavili dlhé vlasy dupkom.Záškodníkom ovisli huby na pánte.

 

„Ale my sme len zachranovali školu pred Hitlerom...“ zaskučala Alice.

 

„Pred kým?“spýtala sa McGonnagalová nechápavo a naštvane zároveň.

 

„Hitlerom.To je Nemecký prezident.V druhej svetovej ohrozoval celý svet a teraz je späť a ide na Rokfort...“vysvetľovala Lily dôležito. „...a toto sú jeho vojaci!“ ukázala na Pottera a Blacka.

 

„To je Pán Black a Pán Potter.“ zamračila sa McGonnagalová.

 

„Black?Potter?“ premýšlala Lily nahlas a Alice potichu.. „Niesú to.....Och!Fuj!“ vykríkla Lily a odsunula sa od chalanov, ktorí sa postavili hned za nich.

 

„Evansová!“povedala McGonnagalocá bez toho, aby zvíšila hlas, no jej tón dostatočne stačil, aby Lily umlčal. „Vyjadrujte sa slušne!Ak ste si nevšimli máte problém, ako ešte nikdy!“

 

Lily zamrmlala niečo v zmysle, že nevie o čom hovorí.

 

McGonnagalovým telom prešiel další prúd zlosti a zakričala: „Lilyann Evansová, tímto vám zakazujem nadoživotie navštevovať dedinu Rokville, zakazujem vám všetky mimo školské aktivity!Vrátťe mi odznak!“ Lily na ňu chvíľu nechápavo civela a vyzerala, že chce niečo povedať, ale potom si to rozmyslela a bezslova jej podala prefektský odznak.Veď aj tak jej bol na dve veci...

 

„Čo sa trestu tíka...“ Profesorka prebehla pohľadom celú miestnosť a zastavila sa na Záškodníkoch. „Ten vám vyberú tu prítomný Pán Potter a Black.“ Potter podskočil 3 metre dvadsať a Black sa natešene uškrnul.

 

Profesorka kývla chalanom, že majú slovo.Začal Potter.

 

„Tak Evansová, srdiečko, buď pôjdeš so mnou niekam vonečky alebo upraceš tamtem bordel, čťo ste narobili na šiestom poschodí....“

 

„Čo urobili na šiestom poschodí?“ spýtala sa vražedne McGonnagalová a jej tvár každou sekundou naberala čím dalej tým jasnejší cviklový odrieň.

 

„Chodťe sa radšej sama pozrieť.“ odporúčil jej Black.

 

McGonnagalová vyskočila a rýchlim krokom podišla k dverám.No skôr ako ic stihla otvoriť, dvere sa otvorili sami.A v nich stál....

 

....Filch s Pani Norrisovou v náručí.

 

„Pani profesorka, niekto sa mi vlúpal do pracovne a ukradol niektoré veci a tiež rozbombardoval jedno poschodie....A ublížil pani Norrisovej!“vykrikoval Filch.Všetky pohľady sa upreli na Lily a Alice.Keď Filch badal na dievčatách oblečenie, oči sa mu zúžili na štrbiny a zaťal ruky v päste.

 

Profesorka, ktorá vyzerala ako cvikla už úplne, začala znova ziapať.

 

„Evansová, Johnsonová, odteraz budete každý týždeň zametať všetky chodby v škole.budete pomáhať Hagridovy kosiť šklolské trávniky.Na transfiguráciu budete písať vždy dvojnásobok toho, čo ostatní!“

 

„A čo náš trest?“ spýtal sa Potter sklamane.

 

„Môžete nám to všetko spísať, prosím?“vykoktala Lily.

 

„Nebojte sa, pán Potter, aj vy im uložíte trest.“McGonnagalová sa prvý a posledný krát v živote na Záškodníkov usmiala. „A nebijte sa, Evansová, dám si tú prácu a spíšem vám to.“

 

„Tak teda, Johnsová!Za a):Vyleštíš všetky hajzle na škole – aj chalanské – bez čarovania samozrejme, potom, budeš nosiť veľké výstrihy a rozpustené vlasy, potom, prestaneš chodiť s Frankom...Alebo za b): to ti prezradím, ž keď si ho vybereš.“ hovoril Black samoľúbo.

 

„Za b!“ rozhodla Alice vystrašene.Všetko, len nie prestať chodiť s Frankom.

 

„Tak teda ideš so mnou na rande!Super!Čo tak v Rokwille....Pani profesorka, čo keby ste výlet do Rokwille vybavili na september?A Johnsnovej by ste na ten mesiac mohli odpustiť ten trest súviasiaci s výletmi.“

 

„Bez problémov, pán Black.“ povedala McGonnagalová a škodoradostne jej myklo kútikmi úst.Vedela, že Alice sa Sirius hnusí.

 

Alice vyzerala, že umrie.Lily ktorá tušila, čo nastane, začala krútiť hlavou.

 

„Nie!Nikam s tebou nejdem Potter!To si vykopni z lebene!“Potter túto reakciu pravdepodobne očakával a tak sa len záhadne usmieval.

 

„Dobre, ale potom vydrhneš tie hajzle za Johnsnovú, vymaľuješ Sieň slávy, vyčistíš Slugymu topánky, vyčistíš zopár potrubí, budeš nosiť tie veľké výstrihy, prezradíš nám to kúzlo ktorým si vyčarovala en super ohňostroj a samozrejme, upraceš ten bordel na šiestom poschodí.“vyhlásil.Lily sa z toho všetkého zakrútila hlava.

 

„Dobre...“ povedala.Všeci na ňu vyjavene civeli.Potter vyzeral strašne sklamane. „Dobre, berem to.Všetko len nie rande.“

 

McGonnagalová jej podala dva pergameny.Boli to zoznamy ich prác.Nedalo sa nevšimnúť, že ten Lilyn je o polovičku dlhší ako Alicin.Lily sa zmocnila tá jej bezmocná zúrivosť, ktorá nad ňou získavala nadvládu tak často...

 

„Tu máte.Dnes nechodte do školy, ale na ošetrovňu.Potrebujete to.Obidve.“ povedala profesorka bez náznaku ľútosti či súcitu v hlase.

 

Lily a Alice odišli z pracovne.Alice v čele.Keď Lily prechádzala okolo Pottera, spomalila a zašepkala slová určené iba jemu:

 

„Nikdy ti toto nezabudnem, Potter.Počuješ?Nikdy.“

 

Potter ostal stáť ako obarený.Počul to.

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ahoj

(nezvestnaa, 14. 7. 2008 18:50)

Ahoj pre čo si tak dlho nič nepridala ja sa zblaznim inač idem pisat dalsiu poviedku len tak pre info. Dufam ze sa tu zase nieco objavi tak sa maj